top of page

               Emília Papíková

Emília Papíková je mamka, ktorá tvorí recyklované veci, alebo ešte lepšie povedané "Tvorí veci z vecí". Dostať sa k tomu bola, ako hovorí z núdze cnosť, ale všetko je na niečo dobré. Pred tým ako sa jej syn narodil, potrebovala zariadiť izbu slečne, ktorá sa chystala do prvej triedy, aby mala svoj priestor na učenie. Počas tehotenstva Emília premýšlala ako by využila čas, pretože nikdy nepatrila medzi tých ľudí, ktorý by vydržali len tak sedieť a nič nerobiť, bola žieňa s veľmi šikovnými tvorivými rukami. Inšpirácia jej prišla z internetu, Hľadala niečo, do čoho by mohla dať seba. A nielen seba ale aj svoje srdce a kreatívne myšlienky, farebné cítenie a všetko čo je jej vlastné a blízke. Najprv prišla úloha ako z obnosených bavlnených kusov oblečenia vyrobiť materiál, akoby klbko nití z kúskov oblečenia. A tak sa pustila do stirhania. Všade boli strihance, zbytky látky, okraje, Celá podlaha dookola bola v jednom momente pokrytá materiálom ktorý využívala. Jednofarebné pásiky. Jej malá slečna si však priala farebný koberčeka tak pribúdali aj farebné klbká. Jedna úžasná, absolútne originálna myšlienka a háčik s ktorým pracovala bol plne zapojený do práce. Prvý pokus bol koberček na sedenie, pretože dcérka rada posedávala na zemi a hrávala sa so zvieratkami. Tvar bol okrúhly, čo nevyzeralo zo začiatku ako žiadny problém. Avšak kruh sa každým radom zväčšoval a tak bolo treba aj pridávať očká. Lenže pridávať toľko aby sa koberček nevlnil ani nestáčal a vystretý pekne doľahol na zem, čiže ani málo ani veľa, tak akurát a to bola teda skutočná úloha s ktorou sa pasovala. Okrem toho nie každý nastrihaný pásik bol rovnako hrubý, rovnako rovný a teda krásne zapadajúci medzi ostatný použitý materiál. Milka sa však nerada vzdáva a tak párala a háčkovala, párala a párala ...a tak dokola až pokiaľ nebola výsledkom spokojná. Dcérka prejavila nadšenie z hotového kúska, ale našiel sa ešte jeden nadšenec a to chlpatý maznák, ktorý si koberček tiež obľúbil. Už vtedy bolo jasne, že niekto ďalší bude potrebovať ten svoj koberček.

No tak pustila sa do ďalšieho, tento krát na mieru pre chlpáča aby sa na ňom mohol natiahnuť v celej svojej šírke, Ale ako začať? Zo stredu, z boku, zo spodku, z vrchu...? Aby nebolo otázok málo, čo tak skúsiť niečo ako obrázok? Prišla ďalšia prosba od dcérky vraj taký k závesom bublinkový a do ružova, aby si naň mohla ľahnúť a čítať knihy...potom bolo treba nejaký koberček pred balkónové dvere, podložku pod kvetináč, aby sa nezničila nová „plávačka“, zišlo by sa oživiť tie kreslá, niečím farebným. A takto postupne sa zútulnil práve dokončený podkrovný obytný priestor, v podstate bez nákladov s troškou chcenia a ešte s dobrým pocitom. Prečo dobrý pocit? Hneď niekoľko dobrých pocitov, dôvodov: obnosené veci, zväčša končia ako handry v domácnosti, ak ich nedarujete na charitu, a kde končia veci ktoré nechce nikto ani do charity? No predsa na skládkach. Ale tak to nemusí byť. Týmto spôsobom je možné vytvoriť mnoho doplnkov do domácnosti, ktoré ešte roky môžu slúžiť svojmu novému účelu. Udržiavajú sa ľahko, veď sa operú ako tričko a vysušia, sú zadarmo a každý kúsok je jedinečný farebný originál.

Ako koberčekov pribúdalo dcérka vraj „Mami, mohla by si ich aj predávať...“ Ale ako? Samozrejme náhoda nenechala dlho čakať, veď sociálne siete poskytujú priestoru dosť, ak sa chce človek zviditeľniť. Stačilo pridať fotku a začali sa diať veci. Normálne objednávka. Ale inak sa tvorí pre radosť a už na mieru, keď chce niekto konkrétny námet, rozmer a ešte aj farebnosť. Veď ani len dve klbká nie sú rovnaké, ktoré používa. Ale podarilo sa a takéto slová od prvej zákazníčky, tie sa ževraj nedajú zabudnúť: „..koberčeky už slúžia a sú krásne, nemám čo dodať a vytknúť už vôbec nie. Ste šikulka. :) Ďakujem a teším sa ďalšiu prípadnú spoluprácu :) „ A to boli len koberčeky. Neskôr na podnet od svojich zákazníkov žačala Milka tvoriť nie len koberčeky ale aj košíčky a nástenné dekorácie a napokon aj obrazy s použitím prírodných materiálov. Ako Milka sama povedala, vždy má neopísateľnú radosť, keď môže veciam vdýchnuť nový život.

 ~MamkinSen~

Milka s nadšením tvoríla a dodnes tvorí ďalšie koberčeky podľa vlastných námetov, aby sa mohla prvýkrát prezentovať na živo. Veď „koberčekovanie“ je jej relax, chvíľka pre seba a možnosť preniesť všetko čo ju oslovuje a robí radosť do niečoho hmotného. Tak vznikajú farebné dielka, ktoré potešia oči aj srdcia. Ako povedala jedna pani „ Je do nich vložené srdce, láska a cit“. Aj malá slečna, Milkina dcérka sa po večeroch pridáva s háčikom v ruke, veď aj ona chce svojej maminke pomôcť a môže s ňou tráviť príjemný čas. Milka by chcela túto časť svojej tvorivej osobnosti rozvíjať ďalej, pre radosť ďalších zákazníkov, tak aby svojou troškou pomohla odbremeniť našu Zem od zbytočného odpadu. Nechce však svoje know-how na vytriedenie skríň od nepotrebných tričiek a iných bavlnených kúskov šatníka nechať pre seba. Rada sa podelí o svoje skúsenosti a preto ak máte dostatok trpezlivosti a záujem je ochotná pripraviť a zrealizovať workshop, kde sa podelí o svoje tipy a triky. Ako sama vraví pomôžete si navzájom a naša Zem bude šťastná a my na nej. Ak vás tieto úžasne dielka oslovujú pridajte sa a pomôžete tak splniť jej malý sen „Mamkin Sen“.

Každý správny sen má svoju víziu. Pestré klbká Mamkinho sna dávajú šancu tým, ktorým život šance značne obmedzil. V Milka v budúcnosti plánuje napríklad zriadiť chránené dielne. Chce podporiť tvorivosť, ktorá podáva pomocnú ruku prirodzeným spôsobom. Zdravotne znevýhodneným prinesie potrebné peniažky a tiež pocit užitočnosti. Strihanie obnosených tričiek je vhodné tiež ako súčasť rehabilitácie po úraze ruky. Milka chce tiež realizovať tvorivé dielne a workshopy pre deti i dospelých. Samozrejmosťou je prevádzka e-shopu s takto recyklovanými vecičkami, ako materiál poslúži nie len oblečenie ale aj staré lano alebo nepotrebná vlna. S týmito materiálmi má Milka dnes už bohaté skúsenosti. 

© 2016 by Andrej Tóth &Munjeet Sehra.Proudly created with Wix.com

bottom of page